´No výborne! Presne toto je to, čo mi dnes ešte chýbalo!´napadlo mi, keď som si uvedomil, že ma tlačí zips nohavíc. Aj so stoličkou som sa trochu odsunul od stola a pozrel si medzi nohy. Stojí. Samozrejme.
Tip: Aj túto poviedku si môžete vypočuť prípadne zazdielať v audio podobe 👇
Dnes mám proste deň blbec. Včera večer som si roztrhol jediné rifle a tak som si dnes musel obliecť tenké letné nohavice. Jasné, že som vedel, že to nie je dobrý nápad, keďže mám prednášku s ŇOU, ale čo som mal robiť? Každopádne viem, čo som nemal robiť. Nemusel som sa hneď po príchode do školy oliať kávou. A nemusel som sa snažiť vyčistiť to na záchodoch. A rozhodne som si nemusel vodou zamočiť aj nohavice tak šikovne, že teraz vyzerajú, akoby som sa pošťal. Čo prirodzene priťahuje pohľady okolia. No a teraz mi ešte aj stojí penis, čo by tie blbé nohavice aj tak nezakryli, ale s tým fľakom je to ešte viditelnejšie. Paráda. Aj by som si povedal, že chvíľu posedím, kým erekcia prejde, keby som už dávno zo skúseností nevedel, že to nejde. Nie, kým je v miestnosti ONA. Opäť som zdvihol pohľad na prednášajúcu.
Je stelesnením môjho ideálu. Nádherná štíhla tmavovláska. Správne tvarované prsia, nohy aj zadok.
Ten keď si natlačí do koženej sukne, stvrdnem už pri prvom pohľade. Blíži sa koniec letného semestra, vonku sú horúčavy, takže dnes na sebe nemá kožu, len letné šaty. Tmavo zelené, bez ramienok, obopínajúce postavu. Podľa tvrdosti môjho penisu sú sexi naozaj dostatočne. Nedokážem odhadnúť, koľko má rokov. Tridsať? Štyridsať? Dnes sa to u žien ťažko tipuje. Keby som nevedel, že má profesúru, uveril by som jej aj pod tridsať. Bol som na ňu zvedavý už pred začiatkom roka. Garantka predmetu aplikovaná matematika znie ako riadna beštia. Nemal som s tým problém, študujem tu práve preto, že som v matematike dobrý. Mierne povedané. Ale čakal som prísnu dámu v rokoch, v hrubom svetri a s okuliarmi. A s bezcitným, prísnym vystupovaním. Profesorka Linda Chomová taká rozhodne nie je. Teda… No asi trochu je. Vystupuje síce prirodzene, priateľsky a často sa usmieva, ale čosi v nej pôsobí nadradene. Hovoril som s ňou nie raz a obaja vieme, že sme si v matematike rovnocenní partneri. Napriek tomu vždy, keď s ňou komunikujem, mám pocit akejsi malosti oproti nej. Rozpráva aj pohybuje sa ladne, vznešene, sebavedome. V podstate nemusí urobiť nič, aby som mal pocit, že je akosi nado mnou. Žeby ma práve to lákalo? Ktovie. Každopádne som si už dávno zvykol, že môjmu penisu stačí informácia od očí, že je krásna profesorka v blízkosti a okamžite začne tvrdnúť. Najprv ma to rozhodilo, veď akurát, čo som vyšiel z pubertálneho obdobia non-stop náhodnej erekcie a mám to zase späť. Ale už som si zvykol. Konečne, čo by som s tým tak asi mohol urobiť?
„Marek?“ oslovila ma profesorka od katedry. Som vďačný svojmu penisu za to, že mi väčšinou z mozgu odoberie len toľko krvi, aby som bol schopný reagovať aj na iné podnety, ako nadržanosť.
„Áno?“ opýtal som sa ochotne.
„Ako by si riešil príklad na tabuli?“
Všetkým nám tykala. Na začiatku roka predniesla niečo v zmysle, že s takým malým vekovým rozdielom si môžeme tykať, ale chytilo sa to len jednostranne. Nikto z nás jej netykal, ona nám áno. Prešiel som pohľadom z nej na zadanie a rýchlo ho prebehol.
„No, asi…“ začal som, ale prerušila ma:
„Postav sa, prosím, nie je ťa počuť.“
Určite som zbledol. Som dosť vysoký na to, aby mi, keď stojím pri stole, bolo ponad neho vidno rázporok. Takže v tejto chvíli aj nohavice napnuté tvrdým penisom. A ešte aj stále mokré, samozrejme. Zhodnotil som výšku obrazovky môjho notebooku otvoreného predo mnou a musel som sa spoľahnúť naň. Pritiahol som si ho čo najbližšie k sebe a priamo pred seba, až potom som sa postavil.
Nie som si isý, čo som vlastne rozprával a či to vôbec bolo k veci, lebo som tŕpol, čo cez môj notebook profesorka vidí. A ešte sa mi aj zdalo, že sa na mňa pozerá akosi skúmavo a potom prešla otvoriť okno, čím sa dostala do úplne iného uhla pohľadu, než som počítal. Takže keď sa od okna otočila rovno na mňa a prisahám, že mi pozrela pod opasok, okamžite som si sadol a stíchol. Ona nezareagovala nijako, takže som si chvíľu myslel, že si niečo namýšľam a potom, že sa správam ako idiot. To som si teda nemyslel, to bol fakt.
Do konca prednášky mi dala pokoj a keď hodina skončila, počkal som, kým odíde najprv ona a potom aj všetci ostatní.
´Pozrela sa mi na ten zips? Alebo sa mi to zdalo? Zariskujem?´
Pomaly som vstal a vyšiel z auly. V podstate bez rozmýšľania, bez konkrétneho plánu, som došiel až k jej kabinetu.
´Risknem?´ váhal som pred dverami. ´Neblbni, nemôžeš si ho ísť v kľude domov vyhoniť ako vždy?´ hlásila sa moja neistota. ´Veď hej, asi to tak aj dopadne,´ začala moja neistota vyhrávať. A v tom odrazu vyhral môj penis. Zdvihol som ruku a zaklopal.
Profesorka otvorila dvere dosť rýchlo a krásne sa na mňa usmiala:
„Ahoj, čo potrebuješ?“
„Dobrý deň. Ja, ehm…“ začal som koktať. „Napadlo mi, či by ste so mnou…“ Otrasné. Správam sa ako idiot. Zase.
Chvíľku na mňa spýtavo hľadela, potom trošku nadvihla obočie a odrazu sa rozosmiala:
„To vážne? Ja?!“
Nechápal som:
„Čo vy?“
„Ja môžem za to, že si dnes sedel na prednáške s takou príjemnou náladou?“
Takže áno, všimla si moju erekciu. Teraz sa škodoradostne usmievala a ja som cítil, že sa červenám. A ešte viac, keď som videl, že mi pohľadom opäť skontrolovala rozkrok.
„No, asi nie ja,“ dokončila. Áno, vedel som, že mi už nestojí. Stres zo situácie a toho, o čo sa tu teraz trápne pokúšam, urobil svoje.
„Ale áno, vy,“ rýchlo som ju opravil. Už keď som to dopovedal, došlo mi, že som práve posunul stav medzi nami dvoma na úroveň, z ktorej sa už nebude dať vrátiť späť. Trochu som zmeravel a čakal na jej reakciu.
Pozorne mi študovala tvár. Dlhých pár sekúnd, až povedala:
„Poď ďalej a zavri dvere.“
Sama vošla do vnútra a rovno si sadla k svojmu stolu. Urobil som, čo chcela a ostal stáť pri zatvorených dverách.
Ona sa aj so stoličkou otočila čelom ku mne, takže som mal skvelý výhľad na jej nohy. Uvedomil som si, že sú holé, bez siloniek. A to môj penis zase prebralo k životu. Stál som tam ako soľný stĺp a ani som sa nepokúšal si ho zakryť. Len som čakal, čo bude.
Premeriavala si ma pohľadom, ktorý by sa asi dal označiť za prísny. Alebo hodnotiaci? Neviem.
„Myslíš si o sebe, že je o čo stáť?“ opýtala sa odrazu pochybovačne.
Len chvíľku som hľadal slová:
„Som presvedčený, že by som vám vedel potešiť,“povedal som ticho a napriek slovám vlastne neisto.
„Tak sa pochváľ!“ vyzvala ma odrazu.
Nepochopil som:
„Prosím?“
„Predveď, čo skrývaš v nohaviciach!“ prikázala bez okolkov, či akéhokoľvek zaváhania.
Šokovaný som zadržal dych. Povedala to, čo som ja počul?! Potreboval som dobrých pár sekúnd, kým som sa spamätal. Ona zatiaľ pokojne sedela a bez akéhokoľvek úsmevu čakala. Len sa na mňa pozerala. Pomaly som si siahol na opasok. Pozoroval som jej tvár, či príde nejaká reakcia, ale neprišla. Mlčky sledovala moje ruky. Dobre, takže minimálne som naozaj dobre pochopil, čo odo mňa chce. Už rýchlejšie som opasok rozopol, potom aj nohavice a spolu s trenírkami som si ich stiahol na kolená. Kým som sa vyrovnal, uvedomil som si, čo sa tu vlastne deje a ak to vôbec bolo možné, asi som očervenel ešte viac.
Prešla mi pohľadom pod pás a ja som si uvedomoval, že moje tričko je príliš dlhé a zakrýva, čo by teraz nemalo. Chytil som spodný okraj látky a zdvihol si ju nad brucho. Profesorka začala moje intímne partie pozorne študovať a ja som sa odrazu cítil ako dobytok na trhu. Vedel som, že ona sa teraz rozhodne, či mi niečo dovolí. Prezerela si ma ako tovar, ktorý zvažuje, či chce kúpiť. Neuveriteľne ponižujúca situácia ma… Vzrušila. Krv sa opäť začala pumpovať medzi nohy a ja som vedel, že profesorka sleduje moje tvrdnutie v reálnom čase. Nezmohol som sa na nič. Mlčal som, čakal a hanbil sa.
Neviem, ako dlho si ma prezerala, ale zdala sa mi to byť večnosť. Keď sa konečne rozhodla ukončiť moje ponižovanie, vybrala si samozrejme ten najšokujúcejší spôsob. Bez záujmu sa mi pozrela do tváre a povedala:
„Zvážim to. Môžeš ísť.“
