Pred pozvaním na večeru som osprchovala ešte raz a vkusne obliekla. Svoje ryšavé vlasy som nechala splynúť na ramená a moje voňavé, pehavé telo som zahalila do polodlhých, bielych šiat. To som ešte nevedela, ako moc sa tá biela nebude hodiť k tomu, čo sa udeje. Ale ešte nepredbiehajme.
Čakal ma pri stole. Nebola to žiadna okázalá reštaurácia, bola skôr menšia a útulná. Dnes, paradoxne, bolo tento podnik takmer úplne prázdny. Stál tam on. Mal na sebe čierne nohavice a čiernu košeľu, vyhrnutú k lakťom. Pri pohľade na jeho žilnaté predlaktia sa mi rozbúchalo srdce. Usadil ma.
„Dúfam, že si hladná. Čaká nás dlhý večer,“ povedal jemným, kultivovaným tónom. Ten jeho podtón ma pošteklil medzi nohami a mojich pár ryšavých chlpov, ktoré som si zabudla oholiť, mi zvlhlo.
„Samozrejme, schválne som si nechala vyhladnúť, keď sa môžem najesť na tvoju peňaženku,“ odvetila som. Opak bol však pravdou. Bola som nervózna, necítila som sa vo svojej koži, môj žalúdok robil saltá a moja vagína pískala za tým chlapom, ktorý bol v kancelárií absolútne nudný a suchopárny a tu som v pravidelných intervaloch premáčala stoličku, na ktorej som sedela. No nič to.
„Čo tvoje temné fantázie, Natália? Máš nejaké?“ zaskočil ma nevyberanou otázkou. Bol milým spoločníkom, zaujímal sa o mňa, o môj život a aj o to, čo som varila minulý víkend a aj tak z toho vychádza, že ma chcel len vyjebať! Naježila som sa ako ryšavá mačka.
„Neočakávala som síce, že ma pozveš na rande, ale že pôjdeš až tak rovno k veci som teda nečakala. Ďakujem ti za večeru, ale tu by som našu konverzáciu ukončila,“ zberala som sa na odchod. Chytil ma za ruku. V tom momente ma kopla elektrina. Zadívala som sa do jeho čiernych, mäkkých očí. Niečo ma na ňom priťahovalo. Niečo mi bralo kontrolu. Viem, že má na mňa chuť. Viem, že ja mám chuť na neho. Prečo?
„Natália. Nie, nechcem ťa instantne vyšukať. Keby som bol tak úbohý, nevezmem ťa dnes von a nevediem s tebou takúto konverzáciu. Skrátka a dobre. Keby som chcel submisívnu bábiku na trtkačku, stiahnem si Tinder a presne zadám požiadavku,“ povedal a neprerušoval očný kontakt.
„Ja… ospravedlňujem sa. Submisívna myslíš – otrokyňa? Si dominant?“ spýtala som sa ho so záujmom. Vždy som bola vanilka a mala som rada veci vo svojej réžií. Svoj život som založila na svojej vlastnej dominancii. Nemôžem si dovoliť, aby mi dominoval nejaký.. chlap. Ale v srdci som cítila, že to nie je o tom.
„Poď, porozprávame sa o tom na lepšom mieste. Ak máš záujem,“ pokynul mi smerom k autu. Ja, nezávislá, vypracovaná vlastným umom, som sa nechala zlákať do bytu údajného dominanta.
Očakávala som povešané biče, škripec a miesto postele snáď kríž s putami, ale opak bol pravdou. Normálny príbytok, podobný môjmu, snáď len v sprche mal sprchový gél 3v1 miesto klasickej ženskej kolekcie kozmetiky na všetko. Naliali sme si víno. Po mojom pehatom tele mi naskočili zimomriavky. Nepáčilo sa mi, čo so mnou robil, ale zároveň áno.
„Vieš, nie je to o otroctve. Nie je to o delení v spoločnosti. Je to hra. A na hru existujú pravidlá, ktoré si môžeme dohodnúť. Je to na tebe. Vieš, zaujala si ma. Tým, aká si nádherná. Príťažlivá a samostatná. Také ženy oceňujem,“ prehovoril a uchlipol si z vína. Červené, polosladké, vyberané . Ak sa tu opijem, podľa mňa skončím znásilnená v reťaziach, pomyslela som si v duchu.
„Ja… s tým nemám skúsenosť. Nikdy som sa o to nezaujímala a nikdy ma to ani moc.. Ale ty na mňa pôsobíš.. Tak, že možno by som..“ koktala som ako školáčka pri tabuli. Z toľkých vnemov som bola tak zmätená, že sa mi postavili bradavky a zvlhli mi nohavičky. Takto moje telo zareagovalo na niečo nové.
„Chcela by si si to rozmyslieť? Pokojne môžeš ísť domov a premyslieť si to. A ak ťa to predsa nezaujme, nemusíme sa k tomu nikdy vracať a už spolu môžeme ostať iba oficiálne v kontakte. Dohoda?“ natiahol ruku. Prijala som okamžite. Potiahla som jeho ruku k sebe a hlboko ho pobozkala. Možno som si nebola istá tým, či chcem práve toto, ale že ho chcem ošukať, to som si bola istá tak natvrdo, ako jeho fantázie so mnou v jeho hlave. Bozk mi opätoval a skúsene mi stiahol ramienka zo šiat. Neprotestovala som a nechala ho, nech sa činí. Rukou mi zašiel do nohavičiek a vytiahol prsty, úplne ulepené. Myslím, že som sa prezradila.
„Ale ale.. nemyslím si, že som ťa až tak zaujal. Mám to brať ako áno?“ usmial sa.
„Máš to brať ako, že si to môžeme rozdať. Konieckoncov, prvý krok som urobila ja,“ oponovala som a položila mu ruku medzi nohy. Mal viditeľnú, tvrdú a pulzujúcu erekciu. Nebolo pochýb, že sa naše perverzné zámery stretli. Dvaja dominantní ľudia na bitevnom poli v tvare gauča, ani jeden sa nechcel podriadiť. Takáto hra ma bavila. Prevrátil ma na gauč a vyzliekol ma úplne a neostalo na mne nič iné, iba moje malé, červené nohavičky.
„Tak a teraz zostaň,“ odišiel do vedľajšej miestnosti. Bože, on vytiahne bič. Rozreže. Ukojí sa na mne a nikto mi neuverí. Do čoho som to prišla. Miesto toho sa vrátil ale s niečím úplne iný. Bolo to vo veľkosti dlane a oválne so striebornými detailmi. No to ma podrž, on doniesol sonický vibrátor.
„Čakáš celkom oddane a poslušne,“ usmial sa a vyzliekol si košeľu. Vraj preto, aby som sa necítila nahá tak sama. Ďakujem, pán kolega, máte to skutočne u mňa.
„Zo strachu a nie z oddanosti,“ pretože miešať referencie z filmu o mladom čarodejníkovi je absolútne profesionálne na túto chvíľu, achjaj, Natália, pomyslela som si pre seba. Uvoľnila sa atmosféra.
„Pomaly ti roztiahnem nohy, aby si vedela, ako nabudúce očakávam, že budú. Samozrejme, žiadne nabudúce sa nemusí uskutočniť. Nie som žiadny hulvát a cením si tú oddanosť. Je to v tvojich rukách. Môžeme skončiť kedykoľvek,“ priložil mi saciu hračku na klitoris a pomaly pridával tempo. Ocitla som sa v siedmom nebi. Viete si predstaviť vlhký sen, ktorý máte a tesne pred tým sa zobudíte? Dialo sa mi niečo podobné, krútila som sa na gauči. Pridŕžal ma jeho mocnými dlaňami.
„No, no, no, vydrž,“ povedal a tesne pred vyvrcholením hračku vypol. Začala som sa vrtieť.
„Nebudeme žiadať viac, dievčatko?“ spýtal sa ma a znovu mi hračku pustil, tentoraz mimo klitoris. Hračka bola medzi mojimi nohami a nestimulovala mi vôbec nič, ten chlap to mal premyslené do bodky. Chcela som žiadať, kričať, prosiť, nech ma spraví, ale rozhodla som sa na túto hru nepristúpiť a plameň medzi nami zhasnúť. Za dnešný večer toho bolo moc. Nechcela som sa podvoliť a nechcela som sa nechať takto ľahko.
„Nie, prosím, žiadam, aby sme to zastavili,“ zdvihla som dlaň ako keby som držala v ruke bielu vlajku. Okamžite hračku vypol a posadil sa. Podal mi šaty.
„Nič sa nedeje, Natália. Nie som nahnevaný, úprimne, za dnešný večer som nečakal, že sa dostaneme až tak ďaleko. Len o jedno ťa chcem požiadať. Toto bude naše tajomstvo, neťahaj to vonku. Tu to začalo a tu to aj ostane,“ prehovoril celkom vecne. Súhlasila som. Obliekla som sa do šiat a tvárili sme sa, že sa nič nestalo. Bolo mi to trochu ľúto a na druhú stranu som vedela, že som urobila tú najsprávnejšiu vec v najsprávnejší čas. Položila som mu ruku na plece.
„Premyslím si to. Sľubujem. Nemôžem povedať, že som prirodzene submisívna a chcem s tebou robiť všetky tie tvrdé veci, ktoré som videla v péčku, ale..“ zahriakol ma.
„Nie, naozaj to nevyzerá ako v tom nerelevantnom porne. To je lož. Je to o inom a budem veľmi poctený, keď sa o tom poinformuješ.. Môžem ti poslať nejaké články na…“
„Na pracovný mail?“ rozosmiala som sa. Obom nám padol kameň zo srdca.
„Skúsme to radšej do súkromných správ, čo ty na to?“ žmurkol na mňa.
Nakoniec sa z toho vykľul naozaj výnimočný večer, víno som dopila a v príjemnej nálade som odkráčala k sebe do bytu, pochopiteľne nadránom. To som však nemohla tušiť, kto si bude dopriavať svoju rannú rozcvičku.
