Natália : kapitola 3

Nahmatala som  kľúče. Tentoraz mi nespadli ani sa neudialo nič rovnako trápne a romanticky predvídateľné ako minule. Otvorila som si dvere, avšak stihol strčiť nohu medzi dvere.

„To si ma čakal schválne, kedy sa vrátim alebo naopak, kedy budem odchádzať?“ otrávene a rezignovane, už celkom unavená som mu nadhodila rovno do očí.  Snáď si nemyslel, že keď mi bude denne vysedávať pred domom, mu budem dopriavať fajku zadarmo a ideálne na počkanie.

„Máte pred domom jediné workoutové ihrisko v okolí mojej univerzity.. Urazil som ťa?“ spýtal sa ma, celkom zaskočený. Muži asi takto vypočítavo ako my ženy nejednajú. Ktovie. Každopádne nemala som na neho čas a chuť, pretože v hlave mi vírili iné veci a naozaj to neboli vyhodnotenia kvartálneho obdobia, čo má byť v pondelok na stole. Myslela som na môjho tajomného kolegu a jeho veľký, pulzujúci penis v jeho trenkách, ktorý som si smela len nahmatať. Nevidela som ho, takže moja fantázia skutočne uchádzala tam. Zatriasla som hlavou.

„Nie, počúvaj, ďakujem za záujem, ale ja mám skutočne na dnes dosť. Dobrú noc, teda dobré ráno, aký je deň?“ spýtala som sa ho. Zasmial sa a pokrútil hlavou.

„No ešte vďakabohu nedeľa, keby bol pondelok, už by som s najväčšou pravdepodobnosťou drel lavicu,“ kŕčovito sa usmial a odbehol cvičiť. Nemala som žiadnu náladu ho pozorovať. Chcela som ísť do svojej postele a premyslieť si, čo sa mi vlastne v tento večer prihodilo. A áno, samozrejme, urobiť si to, pretože som bola už vtedy nadržaná ako zajac a hladina alkoholu v krvi mi teda skutočne nepomohla. Sotva som odomkla, strhla som zo seba všetko oblečenie, aj tie skurvené, už teraz premočené nohavičky. Ľahla som si k sebe na posteľ a zúfalo som nahmatala môj starý, modrý vibrátor so stimulátorom klitorisu. Potrebovala som to takto, bez toho, aby som sa masturbácií musela venovať. Urobiť si to rukou? To dalo moc práce. Rýchlo. Hlavne rýchlo. Vrazila som si svoju hračku hlboko do vagíny, čo nerobím na pravidelnej báze a myslím, že žiadna žena. Bola som však nachystaná a pripravená od prvej chvíle, čo sa ma dotkol. Predstavovala som si ako asi ten jeho penis vyzerá. Dlhý? Skôr hrubý. Žaluď ružový a navretý? Žily? Ach, žily… predstavila som si tie jeho žilnaté predlaktia, kombinácia modrej a fialovej, tie vyhrnuté rukávy. Urobila som sa ako snáď ešte nikdy. Vykríkla som tak výrazne, až som sa vystrašila. To naozaj niekto so mnou takto zamával po jalovej jebačke? To snáď nie. Ale chcela som ho ešte raz, chcela som zažiť to, ako ma penetruje opretú o kuchynskú linku a volá ma jeho dievčatkom. Ale na druhú stranu som chcela aj rovnováhu. Jebať teraz na rovnováhu, chcela som aby ma šukal a striekal opakovane, do každého môjho otvoru. Aby sa mi moje ryšavé chĺpky na pičke a zadku lepili jeho horúcim, dominantným semenom. Urobila som sa znovu. Vypla som hračku a porozhliadla sa okolo seba. Poznáte ten pocit, keď sa spravíte na niečom, na čom by ste nemali, extrémne intenzívne a potom vám to dôjde v pocitoch viny? No tak toto bola moja morálna opica. Natália, preboha, čo si o sebe myslíš? Zaspala som s pocitmi viny, s vibrátorom na prsiach. Ale na druhú stranu som mala pocit, že som v sebe niečo objavila. A to niečo bude pre moju budúcnosť kľúčové.

Zobudila som sa až večer , kedy bolo príjemné prítmie. No super, celý deň v prespatý a ušla mi nedeľa. Zajtra zase do práce. Neposlala som mu žiadnu správu, nič. Môj telefón mlčal rovnako aj z jeho strany.

Okrem večernej réžie som nestihla nič. Ráno som sa však rozhodla si trošku dodať sebavedomie a nepriamo ho zvádzať. Obliekla som si čierne samodržky, sukňu a bielu košeľu. To všetko som doladila červeným rúžom. Business casual, ale vedela som, že si to všimne. Bežne sa takto do kancelárie neobliekam.

V kancelárií si ma ani nevšimol, uhýbal pohľadom a ohľadom nášho projektu komunikoval s kolegyňou. Myslela som si to. Iba ma použije a už sa mi neozve, neprizná sa a síce som pamätala na svoj sľub, mohol mať aspoň toľko slušnosti sa mi pozdraviť. Cestou na obed však nastal obrat.

„Premýšľala si nad mojou ponukou? Ja som o nej premýšľal dosť,“ prehovoril na mňa v kuchynke. Zachvela som sa.

„Keď sa ku mne správaš ako ignorant, tak ani nie,“ odvetila som mu. Moje fantázie o tom, ako mi to robí v chodbe pred zrkadlom a dusí ma na svojom penise, ktorý som ešte ani nevidela, som zatajila.

„Prepáč, ako som povedal, nechcem to ťahať do profesionálneho prostredia. Preto ťa pozývam na obed. Tam to môžeme prebrať,“ pokynul. Neprotestovala som. Mala som pochybnosti, chovať sa ako hus však nemám v povahe. Usadil sa vedľa mňa.

„Áno, chcela by som si o tom niečo naštudovať a áno – vyskúšať si to aj na slepo..“ nedopovedala som. Zašiel mi jeho rukou pod sukňu a roztiahol mi pysky pod obrusom na obede. Okolo sedeli ľudia, robil to diskrétne ale preboha, bolo mi tak strašne trápne. Mala som neodbytný dojem, že všetci to vidia, všetci sa pozerajú, ale nie. Takmer nikto tam nebol. Prešiel mi prstom po klitorise.

„Som rád, dievčatko, že so mnou chceš jednať. Vidím, že si sa pre mňa krásne pripravila, oceňujem tvoju uniformu. Viem, že si ma chcela zaujať a aj , že si sa pri mne zohýnala pre papiere celkom schválne. A áno, behom nedele som si ešte dvakrát vyhonil. Ale o tom som nechcel, ako si na tom s rozhodnutím?“ ešte mi dvakrát prešiel po klitorise a rozprúdil mi krv. A bola som si aj istá, že už zistil aj to, že som nemala žiadne nohavičky.

„Neviem, či je submisivita niečo pre mňa a naozaj ma nevzrušujú obojky a reťaze a…“prerušila som. Začal sa usmievať.

„Natália, dynamika dominanta a submisíva nie je iba o obojkoch, reťaziach a podobných veciach. Je to o dôvere, je to hra a rola. Počas predohry sa dostaneme do role, ako hlavný chod sa kompletne oddáme a vynoríme sa ako slobodní ľudia, pohladkáme sa, podelíme sa o dojmy, lúčime sa. Môže byť?“ vysvetlil mi, už celkom vecný, bez nenápadných dotykov. Jeho slová mi prišli seriózne a fajn. Zvyšok dňa v kancelárií sme sa ignorovali. Z osobných dôvodov.

Po príchode z práce som zhodila všetko oblečenie a rýchlo som sa osprchovala, ako keby som snáď čakala návštevu. Pri pomyslení na to, čo mi povedal a ako sa ma nehanebne dotýkal pod stolom som sa urobila prúdom vody zo sprchovej hlavice. V rámci relaxu som si čítala na internete rôzne články. Čo je to BDSM,  o čom je dynamika, pomôcky… Bolo toho tak veľa, až som mala pocit, že zaostávam. A vtedy to prišlo. Slovo switch. Rýchlo som vzala mobil a naťukala to do správy svojmu kolegovi so žilnatými predlaktiami. Správa nedala na seba dlho čakať.

„Si si istá? Som zvedavý na obe strany,“

Pojem switch. Dominant a submisív v jednej osobe. Človek ako taká palacinka. Nie je hotový, pokiaľ nie je z oboch strán. Z rozjímania ma vyrušil zvonček na dverách. Stál tam môj namakaný študent s fľašou vína.

„Možno som sa choval neslušne, ale napadlo mi… Prijmeš túto fľašu ako ospravedlnenie? Môžeme si vypiť spolu,“ usmial sa. Ja som úsmev neopätovala.

„Prepáč, cez týždeň nepijem… ale ak na tom trváš, poď dovnútra,“

Bola som vzrušená a roztúžená, s výčitkou, že ho používam ako nástroj, ale moje telo kričalo inak. Zaryl mi jazyk medzi pysky a prstami mi masíroval klitoris. Škriabala som sa v chodbe o stenu, tak strašne som to chcela. Rozopol si nohavice, nasadil si gumu a štandartne ma ojel v chodbe na stojáka. Nebránila som sa, ale duchom som tam nebola. Bola som tam len telom. Duševne som bola s mojim kolegom, v reťaziach alebo na ňom, v latexe. Urobila som sa, poďakovala, vyprevadila návštevníka k dverám. Nemala som silu na viac. Zasvietil mi mobil.

„V piatok o ôsmej večer o mňa. Dovtedy sa nepoznáme,“ stálo v správe. Bol od neho. Už teraz som sa nemohla dočkať. Upísala som sa, dala súhlas a teraz ma čakal dlhý týždeň, plný netrpezlivého poposedávania a študovania si vecí, o ktorých som donedávna počula iba na okraj.

ZANECHAŤ ODPOVEĎ

Zadajte svoj komentár!
Zadajte svoje meno tu

Najnovšie príbehy

Pani profesorka : 3.diel

Deň som strávil prednáškami a síce som sa pokúsil u Lindy zastaviť, ale odbila ma, že nemá čas. Chvíľu som si aj chcel myslieť, že jej...

Natália kapitola 7 – You want it darker

Liana ma čakala pred klubom. Nenapísala mi kde, proste poslala lokalitu. Klub Metro – veľa hodnotení, väčšinou pozitívnych, normálny podzemný klub takmer v centre mesta,...

Natália : kapitola 6

„Mali by sme to skončiť,“ prehovorila som do ticha uprostred scény. Atmosféra ochladla, vosk padol na zem. Neviem čo ma to napadlo. To vypätie,...

Vyberáme